Šírenie koronavírusu prinútilo mnohých na celom svete, aby zostali doma a obmedzili vonkajšie kontakty. To – ako bežnú vec – určitým spôsobom prežívajú aj klauzurované sestry.

Sr. Mary Catharine Perry, dominikánska mníška z USA, ponúka niekoľko rád, ako z tejto situácie možno vyťažiť to najlepšie (sr. Mary píše v prvej osobe).

– Urob si program dňa

Tvoj bežný deň určujú pravidlá dané zvonku. Musíš chytiť vlak, aby si sa dostal včas do práce, v škole máš prestávku v pravidelnom a presne určenom čase. To ti dáva pocit stálosti a rytmus. Teraz, keď si zaseknutý doma, vytvor si program dňa pre seba a svoju rodinu. V kláštore vstávame každý deň v tom istom čase. Máme naplánovaný čas na modlitbu, prácu, jedlo i zábavu. Naše dni idú zvyčajne v pokojnom rytme. Od vás to bude chcieť trochu experimentovania; každá domácnosť je iná a pre mnohých je to prvýkrát, čo strávia dlhší čas spoločne so spolubývajúcimi či rodinou.

– Konaj vedome a maj rád ostatných

Je pochopiteľné, že sa chceme uistiť, či sme my a naši milovaní v poriadku a máme všetko, čo potrebujeme. Ale mali by sme bojovať proti sebectvu. Zavolajte starším z vášho okolia a opýtajte sa ich, ako sa im darí a či niečo nepotrebujú.

– Darujte svoj čas

S rodinou si spolu niečo uvarte a zahrajte si nejaké hry. Mnohí sa boja tohto predlženého času doma, no možno je to dobrá príležitosť, aby sme posilnili rodinné väzby, čo bude mať dopad aj na širšiu komunitu.

Neschovávaj sa pred spolubývajúcimi a nevyhováraj sa, že potrebuješ pracovať. Využi, že ich môžeš lepšie spoznať a uč sa vychutnať si ich prítomnosť. V kláštore, keď zazvoní zvon na modlitbu, prinúti ma to v tej chvíli prestať pracovať a upriamiť pozornosť na to, prečo tu vlastne som. Pripomína mi, že mám prestať robiť to, čo robím (či je to vyrábanie sviečok alebo mydla, služba v našom obchodíku, v záhrade alebo v kuchyni) a mám sa pridať k sestrám. To, čo som robila, nie je zlé, ale niekedy sa zabudnem a som príliš zaneprázdnená.

Kláštor nie je obytný komplex. Sme komunitou, ktorá nie je spolu bezdôvodne. Potrebujeme sa učiť navzájom sa počúvať, odpúšťať si a prijímať sa navzájom.

– Využi tento čas na sebareflexiu a oddych

„Potrebujem dovolenku, aby som sa pozbieral zo svojej dovolenky!“, hovorievajú ľudia. Tak ju máš. Tieto týždne sú tvojou šancou na tichší, jednoduchší život. Každý deň po obede, ja a moje sestry máme 90-minútovú prestávku „prísne silencium“ (prísne mlčanie). Nechodíme po dome, ani sa nerozprávame. Stíšime sa. Čítame, modlíme sa alebo premýšľame. Niekedy sa v tichosti venujeme svojim záľubám. Alebo si zdriemneme.

Ľudia vravia, že túžia po pokoji a tichu. A keď im padne do lona, chytia paniku. Nevedia ako byť sami. Boja sa konfrontovať svojú „tienistú stránku“, tie tvrdé pravdy o sebe samých, ktoré sa im nepáčia. Napĺňajú svoje životy hlukom, aby tak mohli utiecť od svojich emócií. Život sa nemá žiť v náhlivosti. Využite tento čas, aby ste lepšie spoznali samého seba.

– Zastavte sa. Stíšte sa

Máte na výber – buď premrháte tento čas (núteného pobytu doma) a budete frustrovaní alebo si môžete vybrať, a vyťažiť z neho to najlepšie.